Od momentu, kedy som sa s audioknihami stretol, mal som ich v úzkom spojení s behom. A neskôr akýmkoľvek iným individuálnym športom. Ani nedokážem vyčísliť, koľko hodín som odbehal, odlyžoval a odposilňoval s audioknihami v ušiach. Rozhodne to môžem počítať na stovky. No vo výsledkoch prieskumu sa už roky ukazuje, že pri športe počúva audioknihy len veľmi malé množstvo ľudí. Presnejšie, len 3,83 % v roku 2017.

Keď som sa v roku 2003 pripravoval na semestrálne testy na chate, skúšal som viesť svoju vtedajšiu firmu na diaľku. Sedel som na Liptove pri peci s GPRS pripojením, posielal maily s inštrukciami zamestnancom, ponuky zákazníkom, vystavoval faktúry a komplikovane platil účty cez archaický internet banking. Bolo to všetko zničujúco pomalé. A zároveň oslobodzujúce.

Dokázal som robiť na diaľku z miesta, ktoré som si zvolil a kde som sa cítil dobre. Technológie potrebné k reálnemu fungovaniu na diaľku v tom čase ešte neexistovali alebo boli doslovne v plienkach. Aj napriek tomu, toto bol môj prvý úspešný experiment s “remote work”.

Od toho momentu som vedel, že v budúcnosti chcem pracovať iba takto.

Na ten čas som si musel však počkať ďalších 8 rokov.

Keď som v bývalej práci po prvýkrát otvoril odbornú knihu a za dva dni ju prečítal od obalu po obal, cítil som sa miestami sprosto. Všetci okolo mňa pracovali a ja som iba čítal. Bola to odborná kniha relevantná k mojej práci, môj šéf mi to “nakázal” no predsa. Sedel som, pil kávu a čítal. A nikto z kolegov to ani slovom nekomentoval.

Bola to moja prvá nevšedná skúsenosť s iným prístupom k práci v zahraničí. Zo skúsenosti a rozprávania kamarátov som vedel, že tento tip “flákania” sa v našich končinách stále nenosil.

Hodnotenie audiokníh nemusia nevyhnutne slúžiť len nám poslucháčom pri rozhodovaní o kúpe, ale aj samotným autorom, interpretom a pravdaže vydavateľom.

Čo sa dá dozvedieť z hodnotení audiokníh? Komu sú vlastne určené? Sú naozaj dôležité?

Napriek tomu, že by som chcel ukázať na jedny konkrétne sluchátka a vyhlásiť, že tieto sú najlepšie na počúvanie audiokníh (a ešte z takejto reklamy získať nejaké drobné na kávu), nie je to tak jednoduché. Neexistuje jediný a pre všetkých zároveň ten najvhodnejší model. Nech si ktorýkoľvek výrobca, predajca či rekama tvrdí opak. Keď sme ale už tu, poďme sa spolu pozrieť na to, aké možnosti na výber máme a aké sú výhody a nevýhody jednotlivých typov slúchadiel.

Za posledne obdobie sa ma viacero “zvažujúcich” vydavateľov audiokníh pýtalo, čo je súčasný audioknižný mainstream. Ktoré žánre sa predávajú najlepšie, aká forma spracovania a aké formáty? Nad odpoveďami musím uvažovať len zriedka. Za tie roky sú mi viac ako známe. Pri poslednej príležitosti som sa však nad vecami rozhodol predsa zamyslieť trochu viac.

Ako často sa nám to už všetkým stalo. Chystáme sa odísť alebo sa pripravujeme na nejaké dôležité stretnutie, znovu a znovu premieľame v hlave čo nesmieme zabudnúť a zrazu nám predsa niečo chýba. Nevieme presne čo, mihlo sa nám to hlavou, ale teraz je to fuč. Tak veľmi sme sa sústredili na všetko najpodstatnejšie, že nič iné nemalo šancu zotrvať. Teraz stojíme v strede miestnosti a márne sa snažíme spomenúť si, čo to bolo. A nie je to prvý krát.

Text-to-Speach (TTS) alebo inak “text do reči” je technológia, ktorá nevznikla až tak nedávno. Prvý systém, ktorý dokázal vytvárať syntézou napodobeninu ľudského hlasu, vznikol už v roku 1968. Odvtedy sa zdokonaľoval každým rokom. Keď Amazon na svojom Kindle zaviedol Whispersync for Voice, začalo sa vážne hovoriť o nahradení interpretov počítačmi. Je takáto zámena možná? Bolo by pre nás ľudí alternatívou počúvať miesto ľudského hlasu počítačový syntetizátor?

Predpovedať budúcnosť akéhokoľvek trhu nie je jednoduché. Vo väčšine prípadov je to veštenie z kryštálovej gule. Minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich, ako sa píše v obchodných podmienkach pri investovaní či nákupe cenných papierov.

Pri vývoji audioknižnom trhu je však situácia iná. Jeho zmena je podmienený troma faktormi s ďaleko silnejším vplyvom ako je sezónnosť či senzácia niečoho nového.